Machu Piccu

Machu Piccu známe aj ako Stratené mesto Inkov je mesto, ktoré vytvorili Inkovia, vo výške 2 430 m n. m. na horskom hrebeni nad údolím Urubamba v Peru asi 70 km severne od Cusca. 

Mesto objavil 24. júla 1911 havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom v husto porastených peruánskych Andách. Nachádza sa na východných svahoch Ánd v južnom Peru, 112 km severozápadne od vtedajšieho hlavného mesta "ríše Slnka" - Cusco vo výške 2 350 metrov nad morom pri vstupe do údolia rieky Urubamby. Obklopujú ho dve pohoria - Machu Picchu a Huayna Picchu. 

Hiram Bingham sa o stratenom meste dozvedel náhodou z ústnych legiend starých Indiánov. Od National Geographic Society a Yale University v USA získal peniaze, vrátil sa do džungle v Peru spolu s celou expedíciou amerických archeológov a antropológov. Mesto z údolia nebolo vidieť, vchod bol už dávno zničený, pravdepodobne zemetrasením. Po strmom a tropickou vegetáciou zarastenom svahu vystúpili na Machu Picchu, kde objavili početné rozvaliny starobylého mesta zarastené trávou, obklopeného terasovitými políčkami a rozdeleného na chrámovú a obytnú štvrť.

Stratené mesto nazval kečuánskym jazykom - Machu Picchu (Starý vrch). Netušil, že jeho objav raz UNESCO vyhlási za súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Pôvodný názov Machu Picchu sa už zrejme nikto nedozvie. Mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest "ríše Slnka" okolo rokov 1460 - 1470. Vtedy prekvitajúca civilizácia Inkov bola najsilnejším štátom predkolumbovských čias. Rozprestierala sa od dnešnej severnej Argentíny a Čile cez Bolíviu a Peru až po Ekvádor.

Machu Picchu nemalo administratívnu, vojenskú ani obchodnú dôležitosť. Prečo mesto Inkovia postavili, nikto nevie. Historici sa dohadujú, že chceli byť bližšie k svojmu božstvu - Slnku, pričom v meste žili najkrajšie ženy, ktoré sa s ním zosobášili. Dokazuje to aj 136 kostier, prevažne žien, ktoré na mieste našli americkí archeológovia. 

Architektúra

Všetky stavby na Machu Picchu sú postavené v klasickom inckom architektonickom štýle s leštenými stenami pravidelného tvaru. Celý priestor je zložený zo 1400 stavieb vrátane chrámov, parkov, rezidencii a obranných útočisk, ktoré sú navzájom pospájané kamennými chodníkmi a schodmi. Dodnes sa tu nachádzajú funkčné vodné fontány prepojené s kanálmi, ktoré slúžili ako zavlažovací systém. V centre mesta sa nachádza chrámový komplex s najkrajším kamenným výtvorom - pyramídou nazývanou Chrám Slnka, jej najvyšším bodom je slávna posvätná plošina - žulový monolit Intihuatana, v jazyku Kečuáncov "miesto, na ktorom je pripútané Slnko". Slúžila ako hodiny a ukazovala obdobia rovnodenností ako aj ďalšie významné opakujúce sa javy na nebeskej sfére. Na poludnie 21. marca a 21. septembra stĺpy stojace v bezprostrednej blízkosti monolitu prestali vrhať tieň. Najvyššou horou na Machu Picchu je Huayna Picchu. Na jej vrchole sa nachádza rozvalina strážnej budovy s niekoľkými terasami.

Machu Piccu dnes

V súčasnosti patrí Machu Picchu medzi najnavštevovanejšie miesta v Peru. Ročne Machu Picchu navštívi vyše 5 miliónov ľudí. Pre veľký počet turistov sa krajina snaží počet návštev obmedzovať vysokými cenami vstupného.